Prelomovým bol školský rok 1989/1990. Začal síce ešte v ére socializmu, no čoskoro nastali zmeny. Už 27. novembra 1989 sa zapojili profesori so žiakmi do celoštátneho generálneho štrajku, ktorým podporili požiadavky študentov a občianskych iniciatív a vytvorili si vlastné koordinačné výbory. Pedagogickí zamestnanci školy sa aktívne zúčastňovali na zasadnutiach Učiteľského fóra venovaných aktuálnym problémom školstva a spolu sformulovali 18 požiadaviek, ktoré predložili odboru stredných škôl ministerstva školstva. V nových podmienkach došlo aj k zmenám vo vedení školy. Učitelia zvolili za dočasného riaditeľa Miloša Franeka, jeho zástupcami sa stali Soňa Ciráková a Ján Murín. Meniace sa politické i spoločenské podmienky našli odraz aj v ďalšej činnosti školy. Gymnázium sa v programe pridruženia k UNESCO rozhodlo nadviazať spoluprácu so strednou školou v Rakúsku a Nemecku. Na demokratizácii školy sa vedno podieľali pedagógovia v spolupráci so združením rodičov. Podľa pokynov ministerstva školstva 2. mája 1991 vznikla rada školy, poradný samosprávny orgán, ktorej členov tvorili volení alebo delegovaní zástupcovia pedagogických i nepedagogických zamestnancov školy, rodičia, žiaci i zástupcovia miestnej samosprávy. Rada školy navrhla za riaditeľku školy Soňu Cirákovú a za jej zástupcov Máriu Bundzelovú a Jána Murína.
I napriek veľkým zmenám v spoločnosti prebiehal život školy vo viac-menej zabehnutom rytme, samozrejme, zbavený politických deformácií. Žiaci sa zapájali do literárnych, rétorických, hudobných, výtvarných súťaží, jazykových a predmetových olympiád, súťaží v programovaní, stredoškolskej odbornej činnosti a zápolení v rôznych športových disciplínach. Okrem toho sa zúčastňovali rôznych národných či medzinárodných aktivít v oblasti drogovej prevencie, pomoci detským domovom, pokračovali v aktivitách programu UNESCO. V priebehu roka absolvovali desiatky poznávacích i vzdelávacích exkurzií a návštev výstav či besied na tému histórie regiónu hornej Nitry alebo na aktuálnu tému v okresnej knižnici. Obnovilo sa poriadanie stužkových slávností jednotlivo po triedach.
V priebehu nasledujúcich rokov gymnázium nadviazalo spoluprácu s viacerými zahraničnými školami. V školskom roku 1991/1992 to bola spolupráca s gymnáziom v nemeckom Ibbenbürene, partnerskom meste Prievidze, o rok neskôr so strednou školou v Girone v španielskom Katalánsku v rámci programu UNESCO North/South dialogue and Support. Za šírenie jazyka a kultúry Španielska na Slovensku dostala škola vzácny dar v podobe slovníkov a literatúry v španielčine. Koordinátorkami programu pridruženia k UNESCO v tomto období boli Terézia Oswaldová a Emília Ranostajová. Realizáciou projektu Rady Európy História a identita sa na dva roky k partnerským školám zaradila Vyššia lesnícka škola z rakúskeho Bad Vöslav a v školskom roku 1996/1997 Pedagogické lýceum v rumunskom Sibiu, s ktorými sa uskutočnili aj výmenné pobyty študentov. Škola sa roku 1997 tiež zapojila do činnosti Detského a mládežníckeho parlamentu.
V rámci programu American Field Service absolvovalo od školského roku 1995/1996 desaťmesačný študijný pobyt na gymnáziu v Prievidzi niekoľko zahraničných študentov. Tento pobyt pokračoval aj v ďalších rokoch a študenti boli takmer zo všetkých svetadielov. Medzinárodná spolupráca zaznamenala úspech aj v školskom roku 1998/1999, keď sa Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi zúčastnilo ako jediné zo Slovenska prvýkrát v Brne na Interdialógu medzi školami z Česka, Ukrajiny a Slovenska na tému rasizmus a xenofóbia v našich dejinách a vzťahy k menšinám. Tieto stretnutia pokračovali aj v ďalších rokoch.
V prelomovom školskom roku 1989/1990 prievidzské gymnázium s 24 triedami navštevovalo 769 žiakov, o ktorých sa staralo 54 profesorov. Tento počet pomaly rástol. V školskom roku 1991/1992 sa otvorilo dvojročné pomaturitné štúdium v odbore výpočtová technika a programovanie, ktoré po dvoch rokoch zaniklo. Od 1. septembra 1993 sa po 45 rokoch v prievidzskom gymnáziu opäť otvorila prvá trieda osemročného štúdia. Do lavíc zasadlo 30 primánov. Novú formu štúdia – triedu s rozšíreným vyučovaním nemeckého jazyka – ako tretiu na Slovensku podporilo nemecké ministerstvo školstva. Zriadením osemročného štúdia postupne rástol počet tried, žiakov i pedagógov. V školskom roku 1993/1994 na gymnáziu vyučovalo 54 profesorov 805 žiakov v 26 triedach, na konci desaťročia 826 žiakov v 28 triedach učilo už 61 profesorov. Menili sa aj zástupcovia riaditeľky školy, po Jánovi Murínovi, Ľubomírovi Galovičovi a Milanovi Bártovi sa nimi stali Mária Bundzelová a Viera Vojtková. Pavol Škrinár ako uznanie za svoju dlhoročnú pedagogickú prácu prevzal Pamätnú medailu J. A. Komenského (1992).
V 90. rokoch 20. storočia sa naplno rozbehol aj kultúrny život školy. Už v roku 1990 škola privítala účastníkov vedeckého seminára o Vavrincovi Benediktovi z Nedožier, počas ktorého bola na budove gymnázia odhalená pamätná tabuľa od akademického maliara Alojza Petráša. Vo februári 1996 sa uskutočnil 1. Reprezentačný ples prievidzského gymnázia, ku ktorému sa pridal aj študentský ples. Na staré tradície prievidzského gymnázia nadviazali žiaci kvinty, ktorí v roku 1997 nacvičili úspešné divadelné predstavenie. Netradičnou aktivitou bol aj Juniáles žiakov prímy spojený s burzou, ktorej výťažok použili pre deti z detského domova. Krúžkovej činnosti veľmi pomohlo dokončenie astronomickej pozorovateľne s kupolou na streche školy. Školu navštívili viacerí významní hostia, nemecká veľvyslankyňa Heike Zenker, ministerka školstva Eva Slavkovská, spisovatelia Ján Tužinský, Paula Kováčová, Daniel Hevier, Anton Baláž a Ladislav Ťažký, básnik Milan Kraus, historici František Vnuk a Pavel Dvořák, delegácie miest Masaya z Nikaraguy a Nijmegen z Holandska.
Vyhlásenie o prístupnosti | Správca obsahu a technický prevádzkovateľ | Ochrana osobných údajov
© Gymnázium V. B. Nedožerského Prievidza