Nasledujúce roky boli obdobím konsolidácie. Prievidzské gymnázium sa vyrovnávalo so zložitými celospoločenskými i hospodárskymi zmenami. Školský rok 1945/1946 začalo 23 profesorov a 598 žiakov v 13 triedach. Do vyučovacieho procesu sa dostal ruský jazyk, pripomínanie výročí oslobodenia, osobností česko-slovenských dejín a brigády v priemysle na okolí. Študenti sa organizovali v študentskej rade, ktorej súčasťou bol i samovzdelávací krúžok. Významným momentom bolo zrušenie školského poplatku, čo spôsobilo enormný nárast počtu študentov – 664 v roku 1946/1947 a 670 v školskom roku 1947/1948. Pedagógovia sa organizovali v politických, spoločenských, odborových, kultúrnych i športových organizáciách, vypomáhali na odborných školách. „Z mládeže, ktorá nemala najmenší záujem o politiku, čo znamená záujem o život a prácu okolo seba, vyrástla mládež, ktorá denne číta Pravdu a študuje marxizmus-leninizmus (...) Z mládeže, ktorá r. 1945 považovala pod svoju dôstojnosť chytiť do ruky čakan, lopatu, vyrástli do r. 1949 známi brigádnici,“ napísal vtedy riaditeľ Rudolf Kliský.
V nasledujúcich rokoch došlo k veľkým organizačným zmenám. K 1. septembru 1948 boli nižšie ročníky pričlenené k základnému školstvu, gymnáziu ostali len štyri vyššie ročníky. Spolu 10 tried navštevovalo 390 žiakov, ktorých učilo 19 profesorov. Následne v školskom roku 1953/1954 zmenou systému stredoškolského vzdelávania sa gymnázium zmenilo na jedenásťročnú strednú školu (JSŠ). Osem nižších ročníkov bolo povinných, tri vyššie výberové. Najväčším problémom školy zostávali priestory, pretože počet obyvateľstva Prievidze i okresu enormne rástol a s ním aj počet žiakov. V roku 1955 začal a výstavba novej jedenásťročnej školy na sídlisku Píly podľa projektu architekta P. Krchňáka v celkovej hodnote 7,74 mil. korún. V školskom roku 1957/1958 sa takto otvorila II. JSŠ vedená riaditeľom Štefanom Buranom, ktorá mala 24 učební, tri posluchárne, telocvičňu a ihriská. V budove bývalého gymnázia ostala I. JSŠ. Jej riaditeľa Rudolfa Kliského v roku 1949 vystriedal Ján Bartoš, potom Jozef Hagara (1953), Anton Rybársky (1959) a napokon Dionýz Igaz (1961). Z I. JSŠ sa nezachovali výročné správy, a preto mám e o nej len kusé informácie. V rámci experimentu v školskom roku 1959/1960 I. JSŠ rozšírili na dvanásťročnú strednú školu. Preto sa v tomto roku v škole neuskutočnili maturitné skúšky. No tento stav vydržal len dočasne. Novým školským zákonom vznikli základné deväťročné školy (ZDŠ) a z JSŠ ostali tri ročníky, z ktorých sa vytvorila Stredná všeobecnovzdelávacia škola (SVŠ). V školskom roku 1962/1963 sa dve prievidzské SVŠ zlúčili do jednej so sídlom na sídlisku Píly a v budove starého gymnázia na Vystrkove ostala iba základná škola, ktorá je tam dodnes.
Riaditeľom SVŠ v Prievidzi sa stal Štefan Buran. SVŠ i ZDŠ sídlili v jednej budove a mali spoločné vedenie. V školskom roku 1962/1963 bola škola doslova kolosom, keď sa tiesnili v jednej budove dve školy s 58 triedami, 70 pedagógmi a 1801 žiakmi, ktorí sa nevyhli zmennosti výučby. Vedenie školy nachádzalo účinnú pomoc u predstaviteľov kraja, okresu, mesta i u rodičov žiakov školy, ktorí pomáhali pri úprave priestorov i organizácii výučby. Aj vďaka tejto pomoci sa 4. apríla 1962 začala výstavba novej budovy SVŠ na Ulici Sama Chalupku. V školskom roku 1963/1964 sa SVŠ osamostatnila. Sídlila síce v spoločnej budove so ZDŠ, no mala vlastné vedenie. Na čele 23-členného pedagogického zboru stál Štefan Buran, školu s 13 triedami navštevovalo 468 študentov. Od roku 1954 sa pravidelne otvárali aj triedy trojročného večerného štúdia popri zamestnaní, dvojročný maturitný kurz pre vojakov z povolania a vysunutá trieda pedagogickej školy pre vzdelávanie učiteliek materských škôl.
SVŠ v Prievidzi v tomto období udržiavala čulé partnerské styky so školou v Chlumci nad Cidlinou v Čechách. Študenti sa zúčastňovali na oslavách kultúrnych, politických a spoločenských podujatiach mesta, absolvovali výlety a exkurzie, navštevovali organizované filmové predstavenia s politickými a výchovnými námetmi, usporadúvali rôzne besedy a slávnosti. Vedenie školy zasadalo v maturitných komisiách iných SVŠ a viacerí profesori boli vyznamenaní titulmi zaslúžilý a vzorný učiteľ. Pri škole pracovali pionierska organizácia, zväz mládeže, združenie rodičov a priateľov školy, závodná organizácia komunistickej strany a odborov, študenti pracovali vo viacerých krúžkoch (hudobný, divadelný, bábkový, botanický, fyzikálny, chemický, matematický, geologický, akvaristický, turistický, motoristický) a venovali sa športom – plávaniu, basketbalu, hádzanej, v ktorých dosahovali úspechy v okresnom, krajskom i celoštátnom meradle. Študenti povinne absolvovali prázdninovú výrobnú prax v potravinárstve, v poľnohospodárstve, v chémii a na stavbách, veľa pedagógov pôsobilo mimo školy aj vo verejných funkciách. Drvivá väčšina absolventov školy pokračovala v štúdiu na niektorej z vysokých škôl. Patronátnymi závodmi SVŠ boli Novácke uhoľné bane a Výskumný ústav pre petrochémiu v Novákoch.
Vyhlásenie o prístupnosti | Správca obsahu a technický prevádzkovateľ | Ochrana osobných údajov
© Gymnázium V. B. Nedožerského Prievidza