HISTÓRIA ŠKOLY - ĎALŠIE SŤAHOVANIA A NOVÉ MENÁ

Zo stiesnených priestorov do vytúženej novostavby SVŠ (dnešná III. ZŠ Sama Chalupku) sa žiaci a pedagógovia presťahovali 18. septembra 1965. Objekt pozostával z 24 učební, piatich posluchární, jedálne, zubnej ambulancie a telocvične, všetko v šiestich pavilónoch. Objekty školy projektoval architekt Dvořák s nákladom takmer 7 miliónov korún. Akt odovzdania nového areálu bol o to slávnostnejší, že pri príležitosti osláv 410. výročia narodenia európskeho humanistického vzdelanca z nášho kraja, Vavrinca Benedikta z Nedožier, dostala škola jeho meno ako čestný názov. Ten znel Stredná všeobecnovzdelávacia škola Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi. Udeleniu tohto čestného názvu malo dramatickú predohru. Vedenie školy navrhovalo formu mena Vavrinca Benedikta z Nedožier, no štátne orgány nesúhlasili s týmto variantom, ktorý podľa ich názoru evokoval šľachtický predikát. Preto bolo rozhodnuté, že z prídomku z Nedožier sa stane akoby druhé priezvisko Nedožerský. Ak by škola tento variant neprijala, čestný názov by nedostala. Vedenie školy sa podriadilo, a tak 18. septembra 1965 sa uskutočnila za účasti významných hostí veľká slávnosť.

Nový školský rok priniesol aj zmenu v charaktere výučby. Dovtedy sa triedy niekdajšej JSŠ členili na základný, matematicko-fyzikálny a chemicko-biologický smer, od 1. septembra 1965 sa triedy SVŠ rozdeľovali na humanitné a prírodovedné. Počet tried i žiakov školy neustále rástol. V školskom roku 1965/1966 SVŠ navštevovalo 574 študentov (17 tried), o rok neskôr ich bolo už 590 (20 tried) a v roku 1968/1968 634 (21 tried). Počet profesorov vzrástol z 29 na 39. Škola v roku 1964 nadviazala družbu so SVŠ v Hodoníne, neskôr so strednou školou v maďarskom Pásztó (1966). Medzi študentov prichádzali významní hostia, spisovateľ Ľudo Zúbek, jazykovedec. Ján Stanislav, básnik Vojtech Mihálik či interpretka ľudových piesní Darina Laščiaková. No vracali sa aj samotní študenti. V roku 1966 sa stretli maturanti spred 50 rokov, roku 1967 ďalší spred 40 rokov.

Pri príležitosti 300. výročia otvorenia piaristického gymnázia v Prievidzi zazneli na oslavách 1. septembra 1966 z úst rôznych predstaviteľov viaceré sľuby, z ktorých sa zrealizovalo len niekoľko. Výstavba ďalšej školskej telocvične i plaveckého bazéna ostali snom. No študenti humanitného i prírodovedného smeru mali možnosť výberu z väčšieho množstva voliteľných predmetov. Napokon v školskom roku 1967/1968 bola otvorená trieda nadstavbového štúdia Jazykovej školy v Žiline, ktorej absolventi skladali štátne jazykové skúšky. Obrodný proces v Česko-Slovensku zanechal stopy aj v živote školy. Aj keď sa to priamo neuvádzalo, svedčili o tom niektoré udalosti. Či to už bola hymnická pieseň Kto za pravdu horí na začiatku školského roka, založenie dvoch krúžkov Matice slovenskej, pripomenutie 1100. výročia narodenia sv. Konštantína-Cyrila, alebo nahradenie ideologického Česko-slovenského zväzu mládeže apolitickým Zväzom stredoškolskej a učňovskej mládeže Slovenska. Toto všetko malo však iba krátke trvanie.

„Nová koncepcia gymnázia poskytuje žiakom bohatšie možnosti pre uplatnenie študijných záujmov, a tak aj hodnota maturitného vysvedčenia bude väčšia, keď absolvent školy bude mať možnosti nielen hlásiť sa na vysokoškolské štúdium, ale aj kvalifikovane sa uplatniť v praktickom živote. Úplné stredné všeobecné vzdelanie sa hodností ako vyšší stupeň vzdelania a nahradzuje nižší stupeň, t. j. stredné odborné vzdelanie.“ Týmito slovami ministerstvo školstva s účinnosťou od 1. septembra 1969 obnovilo v Prievidzi gymnázium. Jeho riaditeľom sa stal Štefan Buran. Dĺžka štúdia sa zmenila z doterajších troch na štyri roky, študenti 4. ročníka prvýkrát maturovali v školskom roku 1972/1973. V tomto roku stúpol počet tried na 27 a škola opäť bojovala s nedostatkom kapacít. Orgány mesta preto rozhodli, že novým domovom gymnázia sa stane 26-triedna škola, rastúca v Prievidzi na niekdajšom Drevenom rínku. Stavbu projektoval Stavoprojekt z Banskej Bystrice s rozpočtom 18,3 mil. korún a ako okresnú stavbu mládeže ju budovali mladí ľudia – zväzáci – v rámci svojich brigádnických záväzkov. V nedostavaných priestoroch sa nový školský rok začal 1. septembra 1974.

Prievidzské gymnázium sa v tejto dekáde postupne stalo jednou z najväčších škôl svojho druhu na Slovensku. V školskom roku 1969/1970 sa 37 profesorov staralo o 633 žiakov v 21 triedach, v roku1972/1973 stúpol počet tried na 27 s 873 žiakmi (47 pedagógov) a rekordný počet žiakov 935 zaznamenalo gymnázium v školskom roku 1978/1979, o ktorých výchovu dbalo 61 učiteľov. Počet tried vzrástol na 29, pričom len tried v prvom ročníku bolo osem. Škola naďalej udržiavala družbu s gymnáziami v Pásztó, Hodoníne a od roku 1971 aj v Šumperku. Žiaci dosahovali výrazné úspechy na celoštátnej úrovni v predmetových olympiádach a literárnych súťažiach, získavali medaily z majstrovstiev republiky v plávaní, zjazdovom lyžovaní, basketbale, volejbale, športovej gymnastike a zápasení, zúčastňovali sa na oslavách historických i politických udalostí a odpracovali tisícky brigádnických hodín. Za tieto aktivity prezident republiky udelil gymnáziu vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu (1979).

Významnou udalosťou v živote školy bolo rozhodnutie ministerstva školstva prijať Gymnázium v Prievidzi medzi pridružené školy UNESCO – Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru. Pridružené školy uplatňujú od roku 1953 program výchovy k medzinárodnému porozumeniu a spolupráci výmenou vzájomných skúseností, rozvojom modernizácie vyučovania a zvýšenou pozornosťou vyučovania cudzích jazykov. Sekretariát UNESCO v Paríži vydal gymnáziu dekrét o začlenení 9. februára 1971 ako šiestej škole na Slovensku. Učitelia gymnázia každý rok zorganizovali niekoľko podujatí na pripomenutie výročí svetových osobností kultúry a vedy. Za projekt k medzinárodnému roku boja proti rasovej diskriminácii v októbri 1978 škola získala diplom UNESCO. O dokumentáciu činnosti školy v projekte sa starali Lujza Klinovská a Aurélia Mokrá.

Tradície literárnej tvorby žiakov školy, z ktorej vyšli také osobnosti ako Vladimír Reisel, Ján Červeň, Matúš Kavec, Štefan Atila Brezány, Ondrej Čiliak či Daniel Hevier, podnietili žiakov gymnázia 6. januára 1975 k založeniu Klubu mladých autorov. Dobrú úroveň si zachovával aj miešaný spevácky zbor vedený Máriou Kutschyovou. V školskom roku 1975/1976 študenti vyšších ročníkov prvýkrát v histórii zorganizovali imatrikulácie, slávnosť prijímania prvákov do cechu študentského. Zmenila sa aj forma odovzdávania stužiek maturantom, keď tento akt za účasti predstaviteľov okresu, mesta, učiteľov, rodičov a spolužiakov spolu absolvovali všetci študenti 4. ročníka oblečení v rovnošatách Socialistického zväzu mládeže na slávnosti v priestoroch športovej haly. V školskom roku 1977/1978 došlo k zmene riaditeľa gymnázia. Po 20 rokoch odišiel do dôchodku Štefan Buran a novým riaditeľom sa stal Imrich Péli, jeho dovtedajší zástupca. Na poste jeho zástupcov sa ocitli František Ďateľ, ktorý túto funkciu vykonával už za predchádzajúceho vedenia, Miloš Franek a Drahomíra Kňazeová (neskôr Kováčová).

Nezadržateľný vývoj spoločnosti si vyžadoval aj prispôsobovanie systému školstva novým požiadavkám. Systém gymnaziálneho vzdelávania sa v tomto období menil od klasického na odbornú prípravu. To znamenalo osvojenie si základov výroby a odbornej prípravy neskôr rozširovanej viacerými voliteľnými predmetmi. Už na prelome 70. a 80. rokov sa do školských osnov prievidzského gymnázia dostávali základy ekonomiky, strojárstva, programovanie a výpočtová technika. Škola naďalej ostávala vzorovým gymnáziom a plnila si gestorskú činnosť pri zavádzaní a rozširovaní skúseností pre iné školy vo vtedajšom Stredoslovenskom kraji. Do praxe sa dostávala polytechnická orientácia školy, čo bolo zrejmé už v školskom roku 1981/1982, keď v 1. ročníku nebola otvorená trieda humanitného zamerania. Nepísaným heslom sa stalo zblíženie školy so životom. Tento nový trend postupne zavádzali od 1. septembra 1984. Požiadavkou dní sa stala elektronizácia a preto sa 1. septembra 1986 do učebných osnov dostal nový predmet informatika a výpočtová technika, aj keď blok výpočtovej techniky existoval už v školskom roku 1977/1978. Prvá trieda so zameraním na programovanie bola v Prievidzi otvorená v školskom roku 1985/1986.

V tomto období tiež vrcholil rozvoj školy. Počet žiakov prekročil tisíc a kulminoval v školskom roku 1982/1983, keď do lavíc prievidzského gymnázia zasadlo až 1026 študentov. Aj počet tried dosiahol vtedajšie maximum. Škola mala spolu 32 tried, v každom ročníku po osem. Najväčší počet pedagógov bol v školskom roku 1979/1980, keď 989 žiakov v 30 triedach malo na starosti 65 učiteľov. Ich počet postupne klesal, v rokoch 1982 – 1984 na 64 a napokon v školskom roku 1988/1989 na 54. Vtedy školu navštevovalo 759 žiakov v 24 triedach. To však nič neubralo na kvalite školy, ktorá v roku 1982 dostala vyznamenanie Za zásluhy o rozvoj Stredoslovenského kraja. Študenti naďalej dosahovali vynikajúce výsledky v predmetových olympiádach, literárnych či športových súťažiach, stávali sa národnými či celoštátnymi reprezentantmi. Pokračovala spolupráca s UNESCO (dokumentáciu viedol Ľubomír Planka) i družba s gymnáziom v maďarskom Pásztó. So študentmi počas návštev besedovali spisovatelia Miloš Krno, Anton Baláž, Albert Lichanov, Pavol Bunčák a Peter Glocko, športový reportér Gabo Zelenay a olympionici Imrich Bugár a Jozef Lohyňa. V priestoroch školy bola otvorená Izba revolučných tradícií (1986). V školskom roku 1981/1982 dovŕšil dôchodkový vek František Ďateľ a do funkcie zástupkyne riaditeľa bola uvedená namiesto neho Natália Svitková.

So žiakmi 3. ročníka pravidelne besedovali zástupcovia fakúlt vysokých škôl, ktorí ich oboznamovali s možnosťami budúceho štúdia. Všetky triedy gymnázia mali družbu s patronátnymi brigádami socialistickej práce z podnikov a závodov okresu. V týchto organizáciách študenti vykonávali aj prevádzkovú prax. V predvečer volieb v roku 1985 navštívili školu poprední politickí predstavitelia mesta a okresu a besedovali s prvovoličmi pod heslom Jubilujúca strana hovorí s mladými voličmi. Politický režim bol pomaly už na ústupe. Svedčia o tom aj slová riaditeľa gymnázia Imricha Péliho. Ten už v lete 1989 konštatoval, že „nastúpená cesta prestavby a demokratizácie socialistickej spoločnosti sa bytostne dotýka celého školstva. Je radikálnou orientáciou na kvalitu a efektívnosť výchovy a vzdelávania.“ Dôraz položil na rozvoj individuality žiaka. „Uvedomujeme si, že postupne sa musíme zbavovať všetkého, čo brzdí našu prácu, nielen interpretovať poznatky, ale hlavne kultivovať v mladom človeku jeho ľudské hodnoty a rozvíjať silné stránky jeho osobnosti,“ napísal.

Ponuka

• JAZYKOVÁ ŠKOLA

• aktuality
• O škole
• Vyučovanie
• Prijímacie konanie
• Kariérové poradenstvo
• Elektronické služby
• Nemecký jazykový certifikát DSD
  • DSD I
  • DSD II
• ERASMUS
• Aktualizačné vzdelávanie
• Prevencia protispoločenskej činnosti
• Zaujímavé odkazy
• Mapa stránok
• Kontakt

PREDMETOVÉ KOMISIE

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•