EnglishENGLISH
logo Gymnázia V. B. N.
Gymnázium V. B. Nedožerského, Matice slovenskej 16, 971 01 Prievidza   Telefón: (421)046/542 33 67   E-mail: skola@gympd.sk


HISTÓRIA ŠKOLY - VYTÚŽENÁ NOVOSTAVBA

Vo všetkých výročných správach gymnázia, na rôznych fórach v meste, okrese a dokonca aj v parlamente sa od roku 1919 konštatovalo, že zdravotný stav profesorov a žiakov nebol dobrý. Hlavnou príčinou tohto stavu boli nedostatok miesta a nehygienické podmienky v starej budove kláštora. Preto profesori i vedenie Prievidze neustále žiadali vybudovať novostavby gymnázia. Už v roku 1920 sa uskutočnilo prvé pojednávanie o postavení novej budovy. Zatiaľ len ako návrh odznela myšlienka postaviť provizórne gymnázium na mieste starého cintorína na Vystrkove. Pomalý postup štátu v tejto naliehavej požiadavke viedol 9. júna 1923 okresného školského inšpektora Jozefa Siváka a riaditeľa gymnázia Františka Paulusa k predloženiu memoranda na všetky relevantné ministerstvá a úrady. Mesto darovalo pozemok, situovaný na Vystrkove (dnes Mariánska ulica), ktorý „má početné výhody – dobré a čisté ovzdušie, možnosť kanalizovania a to, že budova zďaleka sa bude vynímať nad mestom“. Dohoda o darovaní bola podpísaná 5. februára 1925. Neustálymi intervenciami poslancov Františka Bendu a Jozefa Siváka sa ľady nakoniec pohli. V roku 1928 ministerstvo verejných prác zadalo vypracovanie plánov stavby architektom Františkovi Fialovi a J. Feiglovi z Prahy. Verejnú súťaž na samotnú výstavbu vyhrala prievidzská firma Alojza Engliša. Slávnosť položenia základného kameňa sa uskutočnila 17. júna 1928. Dozor nad prácami osobne vykonával vládny radca Štefan Janšák, a aj preto do konca roka bola stavba pod strechou. Po remeselníckych úpravách v roku 1929 bola novostavba v polovici roka 1930 dokončená. Slávnosť jej otvorenia sa uskutočnila 1. júna 1930 za hojnej účasti zástupcov ministerstiev, úradov a veľkého množstva obyvateľstva.

Nová trojpodlažná budova gymnázia s bočnými, južným a severným krídlom vyhovovala všetkým náročným požiadavkám pedagogiky i hygieny. Jej súčasťou bola aj samostatne stojaca riaditeľská vila. Škola mala 12 obyčajných tried, špeciálne učebne chémie, fyziky, prírodopisu, ručných prác a rysovňu, kabinety, zborovňu, riaditeľňu, profesorskú a žiacku knižnicu, šatne, telocvičňu, byt školníka, kotolňu i miestnosť na bicykle žiakov. Z budovy sa dalo vyjsť na dve terasy, ku škole patrilo i veľké ihrisko. Celkovo si stavba vyžiadala 4 milióny korún zo štátneho rozpočtu, financiami prispeli i obce hornej Nitry – Prievidza 30.000 Kč, Handlová 20.000 Kč, Nitrianske Pravno 10.000 Kč, Oslany 5.000 Kč, Bojnice 1.000 Kč, Necpaly 2.000 Kč, obce z okolia Diviak nad Nitricou 1.400 Kč a obce v okolí Nitrianskeho Pravna 3.600 Kč. Školský rok 1929/1930 v Prievidzi skončil už 15. júna 1930, keďže gymnázium sa muselo presťahovať do novej budovy. Priestory v kláštore prevzala obec Prievidza a umiestnila sem štátnu meštiansku školu.

Nový školský rok v novej budove začal 24-členný profesorský zbor na čele s riaditeľom Viliamom Lenčom a 519 žiakmi. Školníkom gymnázia bol od roku 1919 takmer tri desaťročia Jozef Fintora. V profesorskom zbore tohto obdobia opäť nachádzame viacero osobností. Viliam Lenčo viedol Okresný osvetový zbor i odbor Matice slovenskej. Neskôr bol hlavným redaktorom novín Náš kraj. Ján Mjartan pracoval vo viacerých kultúrnych spolkoch, spolupracoval s Národopisnými odbormi Matice slovenskej, Slovenskej muzeálnej spoločnosti v Martine a Vlastivedného múzea v Bratislave. Jozef Solčáni bol aktívny takmer vo všetkých kultúrnych spolkoch v Prievidzi. Okrem toho mal na starosti okresnú starostlivosť o mládež a dohliadal na činnosť detského domova. Venoval sa aj politickej práci, rovnako ako Ján Žirko. Tento z hľadiska prievidzského gymnázia služobne najstarší profesor zasadal v župnom i krajinskom zastupiteľstve a venoval sa hospodárskemu povzneseniu kraja. Zaoberal sa tiež históriou a prednášal, viedol Muzeálny spolok hornej Nitry. Ján Hromádka sa zaslúžil o rozvoj telovýchovy. Od roku 1919 dve desaťročia organizoval športové aktivity študentov a doviedol ich na vysokú úroveň. So žiakmi v Prievidzi usporadúval obľúbené verejné cvičenia. Profesor náboženstva Lukáš Petráš sa venoval práci s mládežou a napísal viacero stredoškolských učebníc. Väčšej či menšej verejnej práci sa upísali aj ďalší členovia profesorského zboru gymnázia.

V nasledujúcom desaťročí sa počet študentov prievidzského gymnázia zvyšoval. V školskom roku 1930/1931 školu navštevovalo 500 študentov, tento počet najskôr stúpal na 523 v roku 1933/1934, až napokon v školskom roku 1937/1938 stúpol na 640, z toho 217 dievčat, a v ďalšom roku na 661. V školských rokoch 1930/1931, 1933/1934 a 1938/1939 malo prievidzské gymnázium naraz až dve maturitné triedy. Spolu so zmenou počtu študentov sa menil aj počet pedagógov. Od školského roku 1930/1931, keď v Prievidzi vyučovalo 29 profesorov, ich počet najskôr klesal na 22 v roku 1934/1935, potom opäť vzrástol a postupne sa stabilizoval na počte 27 až 28 pedagógov (školský rok 1937/1938 a 1938/1939).

Gymnázium pravidelne navštevovali odborní inšpektori, ktorí sledovali úroveň výučby jednotlivých predmetov. Študenti počas roka absolvovali povinnú lekársku prehliadku a kontrolu očí zameranú na prevenciu pred infekčným ochorením trachóm, čo bol chronický hnisavý zápal očných spojiviek a rohovky. Celý prievidzský okres ním bol postihnutý.

Pedagógovia so študentmi si pripomínali vznik Česko-Slovenska, výročia narodenia prezidentov Tomáša G. Masaryka a Eduarda Beneša a pamiatku generála Milana Rastislava Štefánika. K týmto významným národným udalostiam pripravovali program s prednáškami, recitáciami i hudobným vystúpením. Mimoriadnymi prednáškami si pripomenuli nitrianske knieža Pribinu, Jána Amosa Komenského, Jaroslava Vrchlického, Miroslava Tyrša, Björnstjerna Björnsona, Karla Hynka Máchu, štúrovcov, Bedřicha Smetanu, Antonína Dvořáka a iných. Zároveň spomínali na rôzne udalosti národnej histórie a osvety. Okrem toho študenti každý rok navštívili niekoľko filmových predstavení premietnutých v miestnom kine Slávia dlhoročným kinooperátorom a školníkom gymnázia Jánom Fintorom. Okolitú prírodu i celú krajinu žiaci spoznávali počas prírodovedných a vlastivedných výletov.

Študenti nacvičili niekoľko divadelných hier. Naďalej pracovali študentské krúžky – Samovzdelávací krúžok Masaryk postupne viedli Mária Husová, Ján Žirko, Jaroslav Rais a Mária Laurincová, Abstinentský krúžok Štefánik pracoval pod dozorom profesorov Lukáša Petráša, Róberta Matějů, Vojtecha Peňášku a Márie Schmidtovej. Dorast Česko-slovenského Červeného kríža viedla Adela Janáčková – Matějů a Masarykovu leteckú ligu počas celého obdobia jeho existencie profesor Václav Kolc. Prievidzské gymnázium v tomto desaťročí navštívili a žiakom sa prihovorili viaceré osobnosti z kultúrneho a spoločenského života. Záujmu širokej verejnosti v Prievidzi sa naďalej tešili verejné cvičenia, telocvičné akadémie a rôzne športové súťaže gymnazistov. V roku 1935 vzniklo pri prievidzskom reálnom gymnáziu rodičovské združenie pod predsedníctvom Jána Žirku, neskôr združenie viedol riaditeľ bojnického veľkostatku Koloman Bartelt.

Zmena vo vedení školy nastala v školskom roku 1935/1936. Riaditeľa Viliama Lenča vymenovali za správcu maďarského gymnázia v Bratislave a dočasným vedením školy poverili Jána Žirka. Definitívnym riaditeľom sa od 1. mája 1936 stal Ján Martin Novacký, pôvodom z Prievidze. Po jeho odchode na gymnázium v Žiline vedenie prievidzského gymnázia od 3. decembra 1938 prevzal dlhoročný pedagóg školy Ján Žirko. Aj v tomto období sa pedagógovia venovali spoločenskej práci. Ján Martin Novacký bol zástupcom starostu a konzervátorom prírodných pamiatok okresov Prievidza, Žilina a Martin, Július Červinka členom Česko-slovenskej spoločnosti chemickej a chemickým súdnym znalcom, Ján Hromádka náčelníkom Nitrianskej sokolskej župy, František Kříž konateľom Loveckého ochranného spolku, Róbert Matějů, Lukáš Petráš a Jozef Solčány pracovali vo viacerých politických a kultúrnych spolkoch, Ján Žirko bol krajinským poslancom, členom a predsedom viacerých kultúrnych spolkov a zároveň konateľom Štátneho archeologického ústavu pre Prievidzský okres, Viliam Schwantzer prekladal slovenskú prózu do nemčiny, Jozef Umlášek spolupracoval s Česko-slovenským výskumným ústavom pre výtvarnú výchovu, Vojtech Peňáška, Mária Červinková – Prouzová, Jaroslav Rais a Róberta Solčányiová – Seichtrová prednášali na verejných slávnostiach.

PREDMETOVÉ KOMISIE

  • PK slovenského jazyka a literatúry
  • PK anglického jazyka
  • PK nemeckého a ruského jazyka
  • PK románskych jazykov
  • PK dejepisu
  • PK občianskej náuky
  • PK matematiky
  • PK informatiky
  • PK fyziky
  • PK chémie
  • PK biológie
  • PK geografie
  • PK telesnej a športovej výchovy
  • PK psychológie
  • PK umenia a kultúry

Vyhlásenie o prístupnosti | Správca obsahu a technický prevádzkovateľ

© Gymnázium V. B. Nedožerského Prievidza